20.05.2011 10:31

Pre niekoho to znie čudne, že aj pes môže mať priateľov. Ale je to tak. Tak ako aj mi si vyberáme ľudí a chcem mať priateľov, tak si psi si medzi sebou vyberajú. Nie každý pes patrí k tým kamarátskym typom a snaží sa byť s každým kamarát. Sú typy psov, ktorí cez celé sídlisko budú štekať na iného psa, ale keď príde k nim tak už sa stiahnu. Alebo psi, ktorí sa rozbehnú za každým, hoci im hrozí nepríjemné zoznámenie zo strany druhého psa.

 

PSIE KAMARÁTSTVO

Na psie priateľstvá som tiež neverila, až do kým sme si nevzali psíka. Ako nám naše šteniatko rástlo, tak začalo samo vyhľadávať psích kamarátov. Ale z jedným sa s kamarátili veľmi. Keďže bolo leto a mohli sme s kamoškou a jej šteniatkom chodiť každý deň von, tak psíky chtiac nechtiac sa spriatelili. Spočiatku sa nevnímali a potom sa začali naťahovať, pliesť sa jeden druhému do cesty, až napokon sa z nich stali taký kamoši, že keď sa povedala, že : „ Ideme von“ tak pod tým rozumeli, že ideme za psík kamošom. To bolo radosti, keď sa stretli. Ale keď s nami začala chodiť už aj iná fenka a boli traja, tak už to nebolo také ružové. Našej pubertiačke nesadla a nepáčilo sa jej že tá mladšia fenka ju dusí a je dominantnejšia.Postupom času ako dospievali, tak si tie dve na seba nezvykli a museli sme prestať chodiť spolu von, inak by z toho bola bitka.

 

PSIE KAMARÁTSTVO S REŠPEKTOM

A tu sme pri tom príklade psa, ktorý nesadne jeden druhému. Ak sú to malé šteniatka, tak sa ešte môžu hrať, ale ako dospievajú tak sa začína prejavovať dominancia, medzi nimi. To, že nemáte dominantného psa neznamená, že si dá od druhého skákať po hlave. A potom to môže prerásť do ostrých výmen názorov. Je to nepríjemné vtedy, ak ten dotyčný, ktorý má psa, ktorý nie je kamarát toho vášho. Vtedy nastane otázka čo s tým. U nás sa to nedalo vyriešiť, pretože bolo cítiť ako sa naša bieluška bojí tej sučky, keď prišli von, nemala záujem o ňu a už sa nehrala ani so svojím psím kamošom. Len na mňa hádzala pohľady poďme preč, ja ju nemám rada. A tá malamutka bola taká drzá, že ma bránila, pred mojou vlastnou sučkou. Tu je chyba majiteľa. Ak je majiteľ chápavý, tak nie je problém usmerniť psi aby sa nebili a mohli spolu chodiť von. Ale nečakajme že budú najlepší kamoši pod slnkom. Psi si na seba časom zvyknú ak ani jeden nebude zasahovať alebo dusiť toho druhého. Budú sa navzájom rešpektovať , pôjdu spolu na prechádzku, ale hrať sa nebudú. To je jeden príklad psieho kamarátstva, ktoré je založené na vzájomnom rešpekte psov.

 

PSI, KTORÍ SI NESADNÚ

Nájdu sa aj psi, ktorí sa nemôžu ani vystáť. A to je ten nepríjemnejší vzťah. Tu sa nedá psov nútiť aby sa rešpektovali, pretože keď to proste nejde tak to nejde. Tým, že bude psov nútiť, tak si môžu ublížiť. Skôr sa treba vyhýbať situáciam, kde si môžu ublížiť. Hoci odborníci budú namietať proti názoru, že psi treba spriateliť, ak stretnete na dedine psa ktorého majiteľ nie je zarytý psíčkar a necháva psa na divoko, asi budeme ťažko spriateľovať dvoch psov. Prečo si nenájsť radšej iného, ktorý sa bude chcieť hrať a spriateliť.

 

PRAVÍ PSÍ KAMOŠI

A posledný príklad je ten najlepší. Pravý psí kamoši. O tomto psom priateľstve som si myslela, že je vymyslené. Ale až keď sme k našej Steffanie priviezli Roka tak som tomu uverila. Najprv sa Steff hnevala pohľadom hovorila „Nemysli si, že budeš môj psí kamoš. Na to rýchlo zabudni.“ Ale Roky bol vytrvalý, stále do nej dobiedzal a chcel byť pri nej, až sa Steff povolila.Keď videla, že sme ju nevymenili zaňho, a že stále ju máme radi, začala byť k nemu prítulnejšia. Ale samozrejme, že sme im pomáhali, aby mali vzájomný rešpekt. Nedovolili sme Rokymu aby liezol do Stefinej misky, na jej miesto a tak. Proste obaja majú svoju misku, miesto, vodítko. Sú spolu už 4 mesiace a hocikedy Steffanie dostane od Rokyho pusu, on ju napodobňuje vo všetkom, ešte aj rovnako leží ako ona, stráži ju a dáva na ňu pozor. Vieme, že aj ona ho má rada, lebo sa s ním naťahuje o hračky a tiež sa chce hrať. Podarilo sa nám nájsť dve spriaznené dušičky, ktoré sa nechcú pohnúť od seba ani na krok. Určite máme ešte veľa práce pred sebou, ale je to jedno z kamarátstiev, ktoré sa nevidí každý deň, alebo ho nemôžeme zažiť stále.

 

ĽUDSKÉ PRIATEĽSTVO

A nakoniec aj mi ľudia sme pre psíka kamaráti. Veď dávame mu jesť, piť, staráme sa oňho bláznime sa s ním, venujeme mu čas a on nám na oplátku zato dáva svoju lásku a vďačnosť. A väčšina psíčkarov asi so mnou bude súhlasiť, že je to jedno z mála priateľstiev, kde vieme, že nás náš priateľ ľúbi a nezradí nás ani v tom najhoršom.