Hoci nie je najmenším z trpasličích plemien, určite je v dnešnej dobe najznámejší, najrozšírenejší a najpopulárnejší. Jorkšír sprevádza svojho pána aj na také miesta, kde majú psy zvyčajne prístup obmedzený ako sú reštaurácie, obchody či dokonca múzeá a galérie. Napriek tomu to nie je plemeno šľachtené do podoby spoločníka dám a na gauče salónov.
Na rozdiel od väčšiny trpasličích plemien nie je yorkshir psom spoločenským, ale pracovným. Ešte na začiatku20. storočia bežne lovil myši, krysy či potkany v obydliach svojich pánov a tiež strážil ich majetok. Nepatril medzi plemená šľachtené privilegovanými, naopak, bol skôr psom chudobných.
Keďže ušľachtilé, prevažne lovecké plemená boli vyhradené len pre vyššie vrstvy, orientovali sa chudobní ľudia na stredné a menšie plemená. V Yorkshire sa v 18. storočí zabývali v domácnostiach tamojších tkáčov strapaté, dlhosrsté psy schopné zlikvidovať hlodavce a zároveň ustrážiť obydlie svojich majiteľov pred votrelcami.